História Základnej školy

 

 

Budova národnej školy

Trieda zač. 30. rokov 20. storočia - za katedrou A. Župina

 

 

     V Kamennej Porube bola Ľudová škola už v období Rakúsko – Uhorska. Presnejší rok jej vzniku nepoznáme. Táto škola bola cirkevná, pôvodne gréckokatolícka. Okolo roku 1895 bola v obci postavená kamenná školská budova pozostávajúca z jednej učebne a malého učiteľského bytu. O učiteľoch z tohto obdobia nemáme veľa poznatkov. Určité informácie poskytujú zápisy v školskej kronike, písanej od roku 1945, pričom staršie údaje v nej uvedené čerpajú z obecnej kroniky založenej v roku 1933, ktorá však už dnes nejestvuje. Tieto písomné záznamy dopĺňajú spomienky pamätníkov. Takto sa dozvedáme, že pravdepodobne ešte za Rakúsko – Uhorska na škole pôsobil učiteľ Puňko. Najmenej od začiatku 20. rokov 20. storočia v tunajšej škole pôsobil Mikuláš Skyba, tak Alexander Dandár, po ňom E. Kováľ a N. Nikelský. Od roku 1931 do júna 1932 tu učil Štefan Duraník, ktorého vystriedal Alexander Župina.

     Pred 2. svetovou vojnou tu učil J. Tkáč. V rokoch 1939 – 1944 na miestnej škole vykonával pedagogickú činnosť Pavol Jedľa, s ktorým v rokoch 1940 – 42 spolupôsobil Štefan Mitro, potom na vlastnú žiadosť odišiel do Sačurova. Až do roku 1939 bola táto škola jednotriedkou, ale po tomto roku bola povolená aj druhá trieda. Škola na to nemala priestory a preto tu prebiehalo striedavé vyučovanie t.j. dvojsmenné.

 

Žiaci ľudovej školy v roku 1936

 

 

 Počas vojnových udalostí v rokoch 1944-1945 bola budova školy značne poškodená a vtedy tu vyučovanie neprebiehalo. Interiér a inventár školy bol zničený, chýbala strecha budovy, okná a dvere. Z pôvodnej školskej budovy zostali trčať iba holé múry. V auguste 1945 bol za dočasného učiteľa a súčasne aj riaditeľa tunajšej školy poverený Juraj Hreha. Už v roku 1945 prebiehali na budove školy najnevyhnutnejšie opravy, aby čím skôr začalo vyučovanie.

 

Podľa nariadenia Slovenskej národnej rady z mája 1945 sa z Grécko- a rímsko katolíckej školy v Kamennej Porube stala Štátna ľudová škola. Popri J. Hrehovi sa ďalšou učiteľkou na škole stala Jozefína Smutná, po neskoršom vydaji Hrehová. Nový školský rok 1945/46 začalo 82 žiakov v čiastočne obnovenej škole, lebo jej opravy prebiehali aj neskoršie. Vyučovanie začalo až 28. januára 1946.

 

Významným momentom v školskom roku 1946/47 v živote školy bolo zriadenie Obnovenej meštianskej školy v Sačurove, lebo do jej pôsobnosti patrila aj škola v Kamennej Porube. V spomínanom školskom roku ubudlo žiakov, lebo žiaci 6., 7., a 8. ročníka povinne odišli do meštianky v Sačurove. Po roku 1949 došlo k personálnym zmenám vo vedení školy. Jej riaditeľom sa stal Ladislôav Oros a novou učiteľkou Lýdia Bankovičová, ktorú zakrátko vystriedala Margita Orosová.

 

 

Žiaci 2. triedy v školskom roku 1951/52, v strede učitelia L.Oros a M. Orosová

 

 

 Začiatkom 50. rokov sa škola a žiaci zapájali do štátnopolitických osláv a plnenia úloh vyplývajúcich pre nich z plánu l. päťročnice. Žiaci miestnej školy vysadili pri upravenom regulovanom potoku v obci a v jeho okolí niekoľko tisíc stromčekov a kríkov.

V prvej polovici 50. rokov bola škola dvojtriedkou bez zmien na učiteľských postoch. Na jar 1955 prebehla oprava školy a učiteľského bytu a aj v lete 1956 sa opravili omietky, novým náterom sa opatrili okenné rámy a dvere.

V roku 1960 prišiel nový riaditeľ školy Anton Kmec s manželkou Emíliou Kmecovou. Už o rok na to sa 6. mája 1961 začala robiť prístavba školy pre jednu triedu, s finančným prispením ONV v Michalovciach vo výške 95 000 korún. V roku 1962 prebehla generálna oprava školskej budovy, ktorá bola v stave na pokraji zrútenia. V roku 1963 pribudla na škole učiteľka Mária Lidáková a žiaci nastúpili v novom školskom roku do budovy, v ktorej prebehli generálne opravy v náklade 122 tisíc korún. Pritom bol upravený aj školský dvor a jeho okolie. Bola vybudovaná aj časť ohrady okolo školy.

 

 

Od školského roku 1963/64 bola škola trojtriedkou so striedavým vyučovaním. Ku koncu 60. rokov pribudlo medzi žiakmi veľa rómskych spoluobčanov – v roku 1969 zo 67 žiakov bolo 23 rómov. Preto v roku 1970 bola zriadená čisto rómska trieda, ktorú učila Margita Šuľanská. Od roku 1965 na škole učil Juraj Kačur O rok na to bola trieda zrušená a žiaci prerozdelení do ďalších tried. Od školského roku 1970/71mala škola už štyri triedy.

 

 

Záznam z kroniky 

 

 

 

 V priebehu 60. a 70. rokov sa na škole vystriedalo viacero nekvalifikovaných učiteľov, okrem osvedčených pedagógov – A. Kmec, E. Kmecová a iní, ktorí tu zostávali. V školskom roku 1981/82 učiteľský kolektív tvorili kvalifikovaní učitelia - Jozef Ivanič, Mária Radvanská, Helena Lazengová, M. Nováková a funkciu riaditeľky školy zastávala Emília Kmecová. Škola bola už 5 – triednou s počtom 102 žiakov, z toho 49 rómov. V tomto školskom roku bola upravená aj vonkajšia fasáda školskej budovy.

 

 

 

 

Žiaci ZŠ zač. 60.rokov 20.storočia, v strede učiteľ A. Kmec

 

 

 

 Po nástupe nového riaditeľa školy Jozefa Mihaľa v roku 1982 sa potom pár rokov po sebe nemenilo pôvodné kádrové obsadenie učiteľského kolektívu, ale život a činnosť sa na škole zmenili k lepšiemu. Bol oplotený areál školy, v roku 1984 bol do školy zavedený vodovod, previedli sa viaceré opravy a úpravy v školskej budove, triedy vybavili novými tabuľami a nábytkom – stoličky a lavice. V školskom roku 1984/85 bola v suteréne miestnej materskej školy po vzájomnej dohode zriadená telocvičňa pre základnú školu. Zhruba od prvej polovice 80. rokov sa potom na škole vystriedalo viacero učiteľov – Ján Goffa, Katarína Závadská, Iveta Baranová a iní. V školskom roku 1988/89 bola zriadená školská družina, na školskú budovu osadili novú eternitovú strešnú krytinu a zaviedli ústredné kúrenie.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Po tzv. nežnej revolúcii v novembri 1989 zostal vo funkcií riaditeľa naďalej Jozef Mihaľ. Čiastočne sa zmenilo zloženie učiteľov. Striedali sa tu učitelia – Michal Ťasko, Božena Gonosová. Stabilne už zostali Katarína Závadská, Helena Lazengová, ktorá v roku 1992 vo funkcii riaditeľa vystriedala J. Miháľa. V školskom roku 1991/92 sa konečne po mnohých rokoch na škole zaviedlo jednosmenné vyučovanie a to hlavne preto, lebo sa uvoľnili priestory v miestnej materskej škole, kde ubudlo detí a tak sa do jej priestorov presťahovali niektoré triedy zo základnej školy.

V priebehu 90. rokov sa rozšírili kultúrne aktivity školy – žiakov a učiteľov. Aktívne sa zúčastňovali na rôznych podujatiach miestneho, okresného významu – napr. Hviezdoslavov Kubín súťaže v speve ľudových piesní, v športovej činnosti sa pravidelne zúčastňovali na bežeckom preteku Porubská dvanástka a pod.